Spracovanie kovov - metódy, vyhne, materiály, rady, tipy...

[Miro69]

Jen tak mimochodem ví někdo z vás (já jsem to tenkrát nevěděl, ale bylo mě 18 let)  jak se způsobí, že měd změkne a dá se kovat, třeba v tom nýtu ? ? ?
Miki.

Neviem či som pochopil celkom otázku, ale odpovedám: že by klasicky zakalením(vyžíhaním)? Rozžhaviť do svetla a prudko zchladiť vo vode.

[Cajgalamo]

Kalenie a žíhanie sú dve naprosto odlišné veci. 

[Centurion]

Přesně tak

[stepan-hawk]

žíhání není ani kalení a ani popuštění. Zatímco kalení a popouštění se u nože používá, tak vyžíhání fakt ne. :-)

[Miro69]

Otázka bola na zmäkčenie medi (nitu) pred nitovaním. Postup som napísal hore v poslednej vete.

[Cajgalamo]

To Knife:

Áno, máš pravdu. Meď (aj jej zliatiny) prudkým ochladením zmäkne. pomalým ochladením naopak získava pôvodnú tvrdosť.

"kalením (žíhaním)" - to sú ale dve úplne odlišné veci.

Kalenie je prudké ochladenie materiálu, ktorý bol dokonale prehriaty - týmto sa zmenia jeho vlastnosti. V prípade ocele získame veľmi tvrdý (avšak krehký) povrch a jadro materiálu zostáva húževnaté. Pnutia materiálu môžu byť tak vysoké, že na dosiahnutie požadovaného pomeru mechanických vlastností je potrebné ho "popúšťať", čo je ďalší spracovateľský postup.

Žíhanie je dokonalé prehriatie materiálu, potom jeho postupné uvedenie na tzv. "žíhaciu teplotu" (blízko bodu tavenia), na ktorej sa ponechá potrebný čas a potom postupné pomalé ochladenie - týmto sa získa materiál húževnatý a s vysokou ťažnosťou. Žíhaním sa zrovná celá štruktúra materiálu, odstránia sa vnútorné pnutia napríklad po valcovaní či preťahovaní a pod.

Edit: Ostatní prípadne doplnia/rozvinú.

Odpájam debatu do vlákna "Spracovanie kovov - metódy, vyhne, materiály, skúsenosti, rady,..." do kategórie "Technika a technologie" - cajgalamo

[Miro69]

Mne bolo jasné, že to zle nazvem, lebo mnou uvedený postup je kalením u ocele. Kedysi som sa učil kaliť aj popúšťať majzlíky(sekáče). V škole a neskôr v dielni sme vravievali o vyžíhaní nitov, keď som nitoval npr. spojkové lamely. Neviem teda aký je pre to správny termín. Rád sa poučím.

[plenty]

Jedno také videjko sa našlo na jutubu. Idea nič moc ale zaiste si všimnete, že pred tavením tých starých nábojníc v tégliku na ne sype nejakú kryštalickú chemikáliu bielej farby. Čo by to mohlo byť ?

https://youtube.com/shorts/ZLhxra3Rs5Y?si=Bmgcntn4wbmyVV77

[Akutool]

Mozno tetraboritan disodny alebo nieco na ten sposob...

[lučobník]

Akutol správne , inak bežne (obchodne) sa to volá bórax. Bežne predávaný bórax obsahuje na tieto účely veľa kryštalickej vody, je potrebné ho pred použitím "upiecť" v rúre pri 180- 200°C- vznikne tzv. zlatnícky bórax, ktorý žiarom neprská, rozpúšťa a odplavuje oxidy z povrchu kovov, chráni pred ďalšou oxidáciou a umožňuje tak dokonalé zlinutie kovov.

[plenty]

A dávkovanie je aké?  Dáva sa to v pomere ku váhe alebo "přiměřeně"  v jazyku slovenskom "tak od oka" ?

[Akutool]

Skukni na trubke, tazko poradit mnozstvo.
Vari ides tavit nbc? To si divny reper.
Som myslel ze stopilníci nabojnice naskladňujú, nie že ich likvidujú...

[bludicka]

Lenze ak ma nepouzitelne nbc,tak ich kludne moze roztavit a odliat daco zmysluplne.Pri taveni nbc a rozlicnych kuskov ani nieje velmi dolezite zasypat to boraxom.Ten je dolezity pri zvarani mosadzou ako tavidlo.Pri taveni mozno pouzit ako zasyp aj rozdrveny koks,prip. drevene uhlie.Len aby sa k povrchu nedostal kyslik a zbytocne nehorel zinok v mosadzi.
Borax sa sype vecsinou pri taveni mosadznych pilin,kedy je velka oxidacna plocha,aby sa to rychlejsie zlialo a nehorelo to tak velmi.

[lučobník]

Přiměřene od oka, podľa veľkosti a zoxidovania povrchu- vnikne potom z toho také sfarbené sklo (farba podľa druhu zoxidovaného kovu, a intenzita farby podľa pomeru oxidov ku bóraxu), ktoré treba po ochladnutí oklepať.
Praktické skúsenosti mám len zo zlatom .

[bludicka]

Ty si vyssi level !My,co spajkujeme maximalne striebrom vecsinou ten borax ani neprazime.Zvarat zlatom som nazivo este ani nevidel.

[lučobník]

Nespájkoval som, len tavil chemicky získané čisté práškové zlato (také, ako kakao) na zliatky.

[Akutool]

Lučobniku a nezostalo ti trocha toho zlteho prachu? Borax a tusim aj k. boritu by som este niekde vyhrabal

[bludicka]

Nespájkoval som, len tavil chemicky získané čisté práškové zlato (také, ako kakao) na zliatky.

A tam si tiez pouzival borax?Ja som myslel,ze zlato sa tavenim s kyslikom velmi nezlucuje.Ci praskove zlato reaguje s kyslikom rovnako,ako aj mosadzne piliny?

[lučobník]

Akutol, ostalo všetko, ale stavené. To chemicky získané čisté zlato je hnedé, ako kakao.
Bludicka, zlato sa nezlučuje, ale prímes aj tisíciny medi, alebo iných kovov, ktoré oxidujú, spôsobujú to, že sa roztavené mikrokvapky dobre nespoja, a zliatok je nepekný, pórovitý. Keď dáš bórax, tak sa to zleje hneď, a je to homogénne, ťažké,  žltučké...

[Dag Björndal]

Ako sa dá chemicky získať čisté zlato? Paprťála? https://www.youtube.com/watch?v=hcsT1kCCQ2s

[plenty]

lučobník a dá sa zo zlata odstrániť meď prípadne iné pridané kovy v podmienkach SHTF? 

[Dag Björndal]

Asi nič pre domácich kutilov. Ale zaujalo ma, kolko zlata sa spotrebúva na výrobu elektroniky. Vraj je na elektroniku naviazaných 7% svetových zásob zlata.

.................................
...Jednoduchá extrakčná metóda, s ktorou prišli edinbourghskí vedci okrem toho, že nevyužíva toxické chemikálie, dosahuje oproti súčasným metódam aj vyššiu efektívnosť a z elektroodpadu dokáže získať viac cenného kovu. Objav by mohol podľa odhadov pomôcť každoročne ušetriť až 300 ton zlata využitého v elektronických zariadeniach.

Bezpečná metóda bez toxínov

Ako novoobjavený postup prebieha? Dosky plošných spojov sa v prvom kroku ponoria do miernej kyseliny. Tá pomaly rozloží ich všetky kovové súčasti. Následne sa do roztoku kyseliny pridáva olejovité toluénové rozpúšťadlo s obsahom primárneho amidu, ktoré zo zmesi kovov dokáže selektívne vyextrahovať práve zlato. Podľa profesora Jasona Lovea z Edinbourgh University je zlato z chemickej zmesi získavané spolu s vodou.


„Po oddelení olejovitej fázy z kyselinovej fázy, premývanie olejovitej fázy vodou prenáša zlato do vodnej fázy, kde dôjde k elektroextrakcii,“ povedal Love pre britský portál The Engineer. „Toto celé musíme potom niekoľkokrát zopakovať, aby sme zaezpečili kompletný fázový prenos, no každý krok premývania je veľmi rýchly.“ ....

[bludicka]

Tomuto to tiez ide celkom dobre.
https://www.youtube.com/watch?v=tsugXseEJNY
Co ma na mysli pod pojmom /zelezo/?Siran zeleznaty(ity)?Tiez vyrobil najprv zlato hnede,ako spominal lucobnik.

[lučobník]

plenty- v SHTF to rafinovať ide (ja som to robil v plastových vedrách ), ale základné chemikálie (kyselina dusičná, chlorovodíková a nejaká železnatá! soľ) mať musíš. Existujú aj staré "hutnícke" metódy, ale majú nízku účinnosť.
bludička- ten Rus vo videu to robí dosť fušersky, a niečo zbytočne, ale to skoro všetci yutuberi. Tá chemikália je síran železnatý, ten vyredukuje trojmocné zlato v roztoku (kyselina hexachlorozlatitá) na nerozpustné kovové práškové zlato.
Už sa na to zlato vykašlite, doba, keď sa na tom dalo podomácky slušne napakovať (z elektroodpadu) je už 20 rokov preč.

[bludicka]

Mne neslo o napakovanie sa,ale o postup ktory ukazuje,ze sa to da.Zlato som mal naposledy v ruke ked som sa pred 32 rokmi zenil .Vydrzalo tam chvilu,potom ma zacalo srat.
Ja uznavam ine ''vzacne'' kovy....ocel,mosadz,olovo.....

[Akutool]

Lučobnik,
Niekde si spomínal že si mal zmaknutu vyrobu dreveneho uhlia...
Prosim ťa nemas na porovnanie vzorku červeneho, hnedeho a čierneho? Tradičnym sposobom vznika čierne zvonive s lesklym lomom, niekde som však čital že napriklad na vyrobu strelneho prachu preferovali predkovia prave to " hnede" palene pri nižšej teplote...
Foto tych troch typov by mi určite postačovalo (ak to ide zachytit).
Ďakujem
"Podľa teploty pri pálení (suchej destilácii) sa získavajú tri druhy dreveného uhlia:
červené drevené uhlie vzniká pri teplotách 150-200 °C a obsahuje 52-54 % uhlíku
hnedé drevené uhlie vzniká pri teplotách 280-350 °C a obsahuje 70-75 % uhlíku
čierne drevené uhlie vzniká pri teplotách 350-450 °C a obsahuje 80-85 % uhlíku"...

[lučobník]

Nemám, a ani už vo veľkom asi robiť nebudem. Na prach si robím v takej dvojlitrovej hrubostennej nerezovej nádobe so šróbovacím uzáverom- hodím do ohňa na hodinu, na konci vyhrejem do červena a je hotovo. Na prach záleží hlavne z akého dreva páliš- najlepšie je z mäkkého, vlákniteho, listnatého dreva napr. jelša, osika, topoľ. To menej vypálené bude menej krehké, a bude sa horšie mlieť.

[Akutool]

Z čoho mas tu nadobu? Da sa zohnať/ niekde kupit?
Ak na hodinu a ešte vyhreješ do červena, ziskas " hnede" (280-350°C) uhlie?

[lučobník]

Bol to nejaký lapač oleja so skrutkovacím vekom, bočné hrdla sa zaslepili, vyvarili, vybrúsili- je tam dierka so závitom, kde si našróbujem skrutku s dierkou na odplyn. Jednorázovo sa dá použiť aj plechovka od farby.
Získam tak superčierne, matné, ľahké, krehké uhlie, ideál na prach.
To hnedé (generátorové) vznikalo pri výrobe drevoplynu- boli to 3 rovnaké kovové nádoby 300l- v jednej horelo to uhlie, a robil sa horúci drevoplyn, ten išiel do druhej nádoby s drevom (tam prebehlo dosušenie, vypálenie na hnedé)- plyn s druhej nádoby išiel do práčky a chladiča (zachytil sa čpavok, metanol, kyselina octová a decht)- čistý plyn išiel do centrály. Tretia nádoba sa plnila drevom. Takto dookola. Kamarát sa zaoberal plynom, ja som riešil ten chemický odpad.

[Akutool]

To musela byt paráda. Rád by som to videl.
Kedysi cca. 25r. dozadu som sa parkrat ocitol v Blave v muzeu v objekte SPP, kde mali presne technologiu/ stroje nato čo popisuješ. Bol som však vtedy blbši a až tak ma to nezaujimalo...

[lučobník]

Toto nebolo nič, ale keď išli všetky tri, z toho prvé dve žeravé, do druhej sa vodnou parou rozprašovala zmes starých olejov, vazelíny a dechtu (PA parný reforming ), a v nádržke práčky sa na vrchu tvorila druhá vrstva kvapaliny, z ktorej sa dal vydestilovať benzín a zbytok sa vrátil späť, ako decht. Aj plyn bol bohatší- centrála išla ako divá.

[bludicka]

Tak toto musela byt parada !Kolko pary zniesol zozrat ten kotol?Keby sa na to pouzila odpadova para z maleho parneho stroja uz zmiesana s olejom potrebnym na jeho mazanie,tak by parny stroj nepotreboval odlucovaci bazen.

[lučobník]

Pary to znieslo málo, lebo bolo treba udržať teplotu nad 650 st- vtedy sa oleje rozpadajú na "benzín", a voda čiastočne na kyslík a vodík. A tá para to chladila.