Autor Téma: Lupina  (Přečteno 3790 krát)

Offline Setik

  • Minimalista
  • *****
  • Příspěvků: 15
Lupina
« kdy: Červen 03, 2015, 10:28:28 dopoledne »
Vloženo místo dříve smazaného Setikova komentáře:

Lupina (Lupinus) je rod rostlin z čeledi bobovité (Fabaceae). Alternativním českým názvem je vlčí bob. Lupiny jsou byliny s dlanitě složenými listy a květy v koncovém vzpřímeném hroznu. V České republice se vyskytuje zdomácnělá lupina mnoholistá, pocházející ze Severní Ameriky. Některé lupiny jsou využívány jako pícniny či zelené hnojení, také jako luštěniny a náhražka kávy. Většina druhů je jedovatá.

(zdroj Wikipedia)

SoňaR

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #1 kdy: Červen 03, 2015, 09:29:53 odpoledne »
Ty moje taky, údajně jednoleté a z teplých krajů - myslím si ale, že nám nic nebrání to na podzim obrat od lusků, zakrýt na zimu nějakým kožichem a vyčkat, jestli to náhodou nepřežije do jara a nestane se z toho trvalka:)
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #2 kdy: Červen 03, 2015, 10:25:55 odpoledne »
Některé lupiny jsou vyloženě jedovaté, proto jsem sháněla jedlé bílé lupiny. Jednu má Gengel (Prechtlova), ale tu se mi nepodařilo ze semínek vypěstovat, a s těmi dalšími, co jsem sehnala, zatím bojuju:(
Vloni jsem vypěstovala asi tři, ale na podzim jsem je blbec vytrhla. Letos zatím vyrostla jedna a teď jsem ještě zasadila celý záhon lupin, tak uvidím - určitě je zkusím udržet přes zimu, příp. i přesazením do květináče a stažením domů do studené zimní zahrady.
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #3 kdy: Červen 04, 2015, 08:21:20 dopoledne »
U těch jedlých musí být jednoznačně deklarované, že jsou jedlé. K dekoračním účelům se jich prodává moře... Jedovatost je relativní, po namočení semene a důkladném uvaření se většina jedovatých látek odbourá, ale moc bych na to nespoléhala...
Z Lupinus alba a Lupinus angustifolius (tzv. australská neboli modrá) jsou vyšlechtěné jedlé varianty - říká se jim také "sladká lupina", přičemž ta modrá je odolná proto antraktóze, dále je jedlá jihoamerická Lupinus mutabilis (tzv. tarwi neboli chocho).
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #4 kdy: Červen 04, 2015, 09:41:50 dopoledne »
Od té jsem právě žádnou jedlou variantu ještě nenašla, ale nijak moc aktivně jsem nehledala.
U semen by asi nebyl tak velký problém, když se důkladně namočí (přitom se, v rámci klíčení, řada alkaloidů odbourá) a následně uvaří, nebezpečná je hlavně mouka, protože ta se v řadě případů vaří jen krátce...
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #5 kdy: Červen 06, 2015, 02:01:20 odpoledne »
Tak jsem před 14 dny už ze zoufalství vysadila velkozrnnou sladkou lupinu (Lupinus albus var. albus) na záhon na chatě a o pár dní později na záhon v Brně. Zalila jsem ji ad libitum a nechala ji, ať si užije veder.
K mému úžasu lupina na chatě jako jeden muž vyklíčila. Holt středomořský původ nezapře, holka. Znovu jsem ji zavodnila a teď jsem zvědavá, co udělá doma...
Jestli to dotáhne do stadia semen, máme experimentálního materiálu dostatek, Sete...
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #6 kdy: Červen 08, 2015, 12:27:52 odpoledne »
A už klíčí i záhon lupiny v Brně, čili snáší to sucho i vlhko, ale potřebuje to tropy - aspoň k vyklíčení. Půjde-li všechno dobře, zbude možná i na ochutnání:)
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #7 kdy: Červen 09, 2015, 10:05:45 odpoledne »
Setíku, když dovolíš, přesunula jsem toto téma do Rostlin - prosím někoho ze šikovných moderátorů, aby to šupl z obecného šuplete Rostliny do specifického šuplete Zelenina a luštěniny, ať se to snáze hledá.
Přikládám fotku právě vylíhlé malé lupiny...
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #8 kdy: Červenec 13, 2015, 10:15:11 dopoledne »
Lupina se má k světu - když jí zrovna neskočí na hlavu kočka a nezpůsobí jí trauma... Dospělé rostliny mají něco kolem 120 cm, takže ještě má dost práce před sebou...
Nicméně přátelé zafungovali, a tak už máme na příští rok i semínka jedlé lupiny žluté a lupiny modré. Chystej lány, Setíku:) (doufám, že mě v tom nenecháš samotnou) - já už na přípravu osevních ploch mám rezervovaný podzim...
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

chpslst

  • Host
Re: Lupina
« Odpověď #9 kdy: Červenec 13, 2015, 10:21:33 dopoledne »
máme už asi 4 roky lupinu ale nemám odvahu ju ochutnať po tom čo ste tu písali že môže byť jedovatá. nafotím a dám sem k anallíze. v tieni za stromom sa jej velmi darí.

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #10 kdy: Červenec 13, 2015, 10:34:33 dopoledne »
Jedlost na rostlině nepoznáš, jediné vodítko je to, že jedlé lupiny bývají zpravidla jednoleté, ale ani to neplatí bezvýhradně.
Když semena necháš naklíčit, budou zpravidla jedlá, protože při klíčení se odbourávají inhibitory trávicích enzymů a lektiny, kvůli kterým jsou některé luštěniny jedovaté. Naklíčené doporučuju pro jistotu uvařit, tím se taky leckteré škodlivé dobrůtky eliminují. A pak je určující chuť - některé lupiny zůstanou hořké.
Klidně to zkus, nezmarovi jako jsi Ty to nemůže ublížit, když toho nezkrmíš kbelík:)
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

chpslst

  • Host
Re: Lupina
« Odpověď #11 kdy: Červenec 13, 2015, 11:09:27 dopoledne »
ono zas ten "gbelík" mi moja striga nedovolí vyžrať. vieš jak dorábala keď som jej tú neužitočnú burinu chcel z toho lukratívneho miesta vykopať a vyhodiť?...

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Sladká lupina
« Odpověď #12 kdy: Červenec 18, 2015, 11:36:41 odpoledne »
Lupina Semo Grosso vysazená na chatě mezi sazeničky dýní vyhrála svůj boj s velkými dýňovými listy a definitivně se vynořila z jejich spleti. Jestli ji dýně nezamáčknou svými plody, mohla by to být zajímavá smíšená kultura.

Glochovi se podařilo ukořistit z pole úzkolistou lupinu, která je v současné době už zralá, takže doufejme, že se časem ozve, jak se daří. Protože nestihá, dovoluji si přiložit fotku jeho úlovku... Rostliny jsou asi 50-60 cm vysoké, mají kůlový kořen s horizontálními patry sekundárních kořenů a na kořenech jsou vidět hlízky azobaktera - symbiotické půdní bakterie, která zpracovává dusík z ovzduší a výměnou za sacharidy jej poskytuje lupině.

Já ze zvědavosti namočila po pěti semínkách žluté (L. luteus) a modré (L. angustifolia) "sladké" lupiny. Prý potřebují ke klíčení chlad (na rozdíl od Semo Grosso), tak jsem je šoupla do lednice, třeba si dají říct.
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #13 kdy: Červenec 19, 2015, 09:00:49 dopoledne »
Semínka sladké lupiny úzkolisté (modré) mi už v lednici klíčí:)
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

chpslst

  • Host
Re: Lupina
« Odpověď #14 kdy: Červenec 19, 2015, 09:12:48 dopoledne »
a nepoškodia sa mi cestou domov?

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
Re: Lupina
« Odpověď #15 kdy: Červenec 19, 2015, 09:30:24 dopoledne »
Netuším, jakým zkouškám je budeš vystavovat. Když s Tebou přežily cestu domů klíčící dýně, předpokládám, že přežijí i lupiny. Ale teď je vysazovat už nemám moc smysl, do konce roku asi nedozrají (zkusím je šupnout do zimního záhonu). A příští rok musíme nejprve osivo namnožit, zatím je ho bohužel dost málo...
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

chpslst

  • Host
Re: Lupina
« Odpověď #16 kdy: Červenec 19, 2015, 09:46:13 dopoledne »
prežiť prežili, tu sa mi však na nich popásli slimáci, dve nejak nechcú rásť a jedna sice rastie ale rozhodla sa byť dominantným samcom... tak zbohom moje čistokrvné hokaidá. kým som s tým niečo mohol robiť tak hokaida majú tekvičky a "ozrutka" žiari miliónom samčích kvetov...

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #17 kdy: Únor 24, 2026, 10:21:20 dopoledne »
Pozerám, že to tu nejako skrachovalo.
Kúpil som v Poľsku 5 kg vrecko lupiny bielej ( že vraj sladká), ale horká ako sfiňa, tak som v menšom vyskúšal odhorčenie vodou, uvaril a v rôznych úpravách (bez ujmy) skonzumoval. Teraz robím várku 1,5 kg, a po uvarení zavarím v slanom náleve na ďalšie použitie.
Pôvodne som chcel namlieť múku, ako bielkovinovú prísadu do chleba a zálesáckych placiek.
Tak či tak to teraz experimentálne zasejem v mojich survival lokalitách a na chalupe, a uvidíme ako zakvitne :).
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.

Offline Dag Björndal

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 9590
Re: Lupina
« Odpověď #18 kdy: Únor 24, 2026, 11:05:56 dopoledne »
No, neviem, či to stojí za trápenie.  :)

.....................

Vlčí bôb (Lupina) je prirodzene naprogramovaný tak, aby bol horký, a to z veľmi dobrého dôvodu: aby ho nič nezjedlo.

Tu je vysvetlenie, prečo vás ten "sladký" bôb niekedy poriadne vy vykrúti:
1. Alkaloidy: Prirodzený obranný systém

Vlčí bôb obsahuje látky zvané chinolizidínové alkaloidy (najznámejšie sú lupanín a sparteín).

    Tieto látky sú pre rastlinu "chemickým brnením". Sú extrémne horké a pre mnohé zvieratá (aj ľudí) vo väčšom množstve toxické.

    Spôsobujú poruchy trávenia, nervového systému a v extrémnom prípade až ochrnutie dýchania.

2. "Sladký" neznamená cukor, ale "menej jedu"

Šľachtitelia vytvorili odrody, ktoré nazvali "sladký vlčí bôb".

    Pravda o názve: Nie je sladký ako med. Tento názov sa používa len na odlíšenie od "horkého" (divokého) vlčieho bôbu.

    V "sladkých" odrodách bol obsah alkaloidov šľachtením znížený z pôvodných 2–5% na menej ako 0,05%.

    Stále tam však nejaké sú, takže jemný náznak horkosti tam môže zostať.

3. Prečo je teda niekedy stále horký?

Ak ste si kúpili alebo vypestovali "sladký" vlčí bôb a je nejedlý, môže to mať tri príčiny:

    Zlá príprava: Aj sladké odrody sa odporúča namáčať a vodu vyliať. Pri tých horkých (bežných v Stredomorí ako Lupini) je proces drastický: musia sa variť a potom niekoľko dní preplachovať v slanej vode, kým horkosť (a jed) neodíde.

    Genetický návrat: Ak pestujete sladkú lupinu vedľa divokej, môže dôjsť k opeleniu a semená v ďalšej generácii budú opäť horké a nebezpečné.

    Stres rastliny: Ak mala rastlina málo vody alebo zlé podmienky, môže začať produkovať viac obranných látok (alkaloidov), aby prežila.

⚠️ Dôležité varovanie

Ak je vlčí bôb výrazne horký, nejedzte ho! Horkosť je v tomto prípade priamym indikátorom toxicity. Telo vám tým hovorí: "Toto nie je jedlo, toto je obranná chémia."

    Tip: Vlčí bôb je silný alergén. Ak ste alergickí na arašidy, existuje vysoká šanca, že budete reagovať aj na lupinu, keďže patria do rovnakej čeľade bôbovitých.
S prúdom dokáže plávať aj mŕtva ryba.

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #19 kdy: Únor 24, 2026, 12:53:41 odpoledne »
Práve to mi vyhovuje- nič to nezožerie, samo sa to vysieva, keď potrebuješ máš.
Ja som tak skúšal topinambury v divočine- stále ich niečo chodilo obhrýzať, živorili a zmizli.
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #20 kdy: Únor 25, 2026, 02:37:16 odpoledne »
Do horkých semien sa určite nepustia ani škodcovia, tak by skladovateľnosť mala byť dobrá.
Napadlo mi, že na odhorčovanie by som mohol použiť taký môj systém určený na vylúhovanie (extrakciu) rastlín ( taká sústava 3ks 30l nerezových varníc so závitovými hrdlami dole, v strede a na vrchu, je k tomu aj sústava trubiek, hadíc, sieťových roštov a cirkulačné teflonové bezupchávkové čerpadlo 12V). Robil som s tým napr. výrobu salicínu a aspirínu z vŕbovej kôry.
Ešte rozmýšľam, ako využiť tie vylúhované horké alkaloidy ;).
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.

Offline Dag Björndal

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 9590
Re: Lupina
« Odpověď #21 kdy: Únor 25, 2026, 05:20:51 odpoledne »
Rozmýšlaj.  ;D

A enem tak medzi tým dáka inšpirácia:

"Využitie alkaloidov (najmä lupanínu a sparteínu), ktoré získate vylúhovaním z "horkej" lupiny, nás posúva z kuchyne skôr do sféry organickej chémie, poľnohospodárstva a medicíny. Tieto látky sú v podstate prirodzeným obranným mechanizmom rastliny, a presne tak sa s nimi aj narába.

Tu sú možnosti, ako by sa dali tieto extrahované látky využiť:
1. Prírodné insekticídy a pesticídy

Toto je najčastejšie využitie v ekologickom poľnohospodárstve. Alkaloidy sú pre hmyz toxické alebo ich odpudzujú.

    Postrek proti škodcom: Výluh sa môže použiť na odpudzovanie vošiek, strapiek alebo pásavky zemiakovej.

    Fungicídny účinok: Niektoré štúdie naznačujú, že tieto extrakty dokážu brzdiť rast určitých druhov plesní a fytopatogénnych húb na kultúrnych plodinách.

2. Medicína a farmakológia

Alkaloidy z lupiny sú biologicky veľmi aktívne, čo znamená, že v kontrolovaných dávkach môžu liečiť, ale v nekontrolovaných zabíjať.

    Sparteín: V minulosti sa využíval ako antiarytmikum (na úpravu srdcového rytmu) a na vyvolávanie kontrakcií maternice. Dnes sa od neho v bežnej praxi upúšťa kvôli úzkemu toxickému oknu, ale stále je predmetom výskumu.

    Antidiabetické účinky: Skúma sa vplyv lupínových extraktov na znižovanie hladiny cukru v krvi (glykémie).

    Analgetiká: Niektoré alkaloidy vykazujú mierne sedatívne a bolesť tlmiace účinky.

3. Veterinárna medicína

V minulosti sa silné výluhy z horkej lupiny používali v ľudovom liečiteľstve a zverolekárstve na vonkajšie použitie:

    Liečba svrabu a parazitov: Kúpele v tomto roztoku pomáhali hospodárskym zvieratám zbaviť sa kožných parazitov.

4. Ekologické herbicídy (Alelopatia)

Alkaloidy môžu fungovať ako inhibítory rastu iných rastlín. Teoreticky sa dajú využiť na potláčanie rastu buriny, hoci komerčné využitie v tejto forme je zložité kvôli ich rozpustnosti a vplyvu na pôdnu mikroflóru."
S prúdom dokáže plávať aj mŕtva ryba.

Offline Dag Björndal

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 9590
Re: Lupina
« Odpověď #22 kdy: Únor 25, 2026, 05:48:53 odpoledne »
Ako som aj prepokladal, Lupina je v krmivovej zmeske pre zvieratá významná náhrada za sóju. Možno by to nebolo špatné vyskúšať pestovať aspon kvôli udržaniu genofondu do zlých časov.

Tak ešte pár informácií:

Pri lupine ako krmive platí jedno zlaté pravidlo: Záleží na farbe kvetu a odrode. Odpoveď nie je univerzálna, pretože moderné poľnohospodárstvo tento problém vyriešilo šľachtením.

Tu je rozdelenie podľa toho, čo máte reálne v ruke:
1. Sladká lupina (Žltá, Biela, Úzkolistá)

Dnes sa na kŕmne účely pestujú takzvané sladké odrody. Tie boli vyšľachtené tak, aby prirodzene obsahovali minimum alkaloidov (pod 0,02 %).

    Treba lúhovať? NIE.

    Využitie: Semená sa môžu šrotovať a pridávať priamo do kŕmnych zmesí pre ošípané, hydinu alebo hovädzí dobytok.

    Benefit: Je to vynikajúca náhrada sóje, ktorá sa u nás pestuje jednoduchšie.

2. Horká lupina (Divoká alebo staré odrody)

Ak máte semená z divej lupiny (často fialové kvety v záhradách alebo na poliach), tie obsahujú vysoké množstvo alkaloidov (lupanín, sparteín).

    Treba lúhovať? ÁNO, a to veľmi dôkladne.

    Riziko: Ak by ste dali horkú lupinu zvieratám bez úpravy, hrozí im otrava (lupinóza). Príznaky zahŕňajú kŕče, ochrnutie dýchacích ciest a smrť. Navyše, zvieratá horké krmivo odmietajú žrať.

    Proces: Tradične sa semená varili a následne niekoľko dní máčali v tečúcej vode, aby sa horkosť (alkaloidy) vyplavila. Až potom sa skrmovali.

Výťažnosť a limity pre rôzne druhy zvierat

Aj pri sladkej (bezpečnej) lupine existujú limity, koľko jej zviera môže zjesť, aby to negatívne neovplyvnilo chuť produktov (napr. mlieka):
Druh zvieraťa   Odporúčaný podiel v krmive   Poznámka
Hovädzí dobytok   do 20 – 25 %   Výborný zdroj bielkovín pre dojnice.
Ošípané   do 10 – 15 %   Vyšší podiel môže spôsobiť mäkkú slaninu.
Hydina   do 10 %   Opatrne pri nosniciach (môže ovplyvniť chuť vajec).
Ovce/Kozy   do 20 %   Znášajú lupinu veľmi dobre.
Na čo si dať pozor pri kŕmení?

    Plesne: Lupina je náchylná na pleseň Diaporthe toxica. Tá produkuje mykotoxíny, ktoré spôsobujú poškodenie pečene zvierat. Kŕmte len čistým, suchým a zdravým zrnom.

    Horkosť v mlieku: Ak kŕmite kravy alebo kozy lupinou, ktorá nie je dostatočne "sladká", horké alkaloidy môžu prejsť do mlieka. To je potom nepoužiteľné na konzumáciu.

    Mletie: Pre lepšiu stráviteľnosť je vždy lepšie semená zošrotovať alebo rozdrviť, pretože majú tvrdý obal.

Záver: Ak ste lupinu kúpili v poľnohospodárskych potrebách ako krmivo, ide takmer určite o sladkú odrodu a lúhovať nemusíte. Ak ste ju nazbierali voľne v prírode, lúhovanie je pre bezpečnosť zvierat nevyhnutné.

Chceli by ste vedieť, ako rozoznať sladkú lupinu od horkej priamo na poli alebo podľa semien?

........................

Rozpoznať ich od seba je kľúčové, pretože vizuálne môžu byť veľmi podobné, ale ich účinok na organizmus je dramaticky odlišný. Tu sú tri hlavné spôsoby, ako ich rozlíšiť:
1. Podľa kvetu a druhu (Najrýchlejší spôsob na poli)

Hoci šľachtenie prinieslo "sladké" varianty takmer do všetkých druhov, v našich podmienkach platí toto základné rozdelenie:

    Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus): To sú tie krásne modré, fialové alebo ružové strapce kvetov, ktoré vidíte divoko rásť v priekopách, pri lesoch alebo v záhradách. Pozor: Takmer vždy je horká a jedovatá! Nie je určená na konzumáciu ani pre zvieratá.

    Lupina úzkolistá (Modrá): Pestuje sa poľnohospodársky. Má redšie kvety a užšie listy. Existujú sladké aj horké odrody, preto pri nej treba byť opatrný.

    Lupina biela a žltá: Tieto sa najčastejšie pestujú ako sladké kŕmne plodiny. Ak vidíte šíre pole bielej alebo žltej lupiny, s vysokou pravdepodobnosťou ide o šľachtenú bezpečnú odrodu.

2. "Ochutnávkový" test (Najspoľahlivejší v teréne)

Ak máte v ruke semeno a nie ste si istí, najjednoduchším (hoci nie práve chutným) testom je vaše vlastné podnebie.

    Postup: Rozhryznite malé množstvo semena (neprehĺtajte ho!).

    Výsledok: Ak ucítite okamžitú, zvieravú a prenikavú horkosť, ktorá vám stiahne hrdlo, ide o horkú lupinu plnú alkaloidov. Sladká lupina chutí neutrálne, podobne ako surový hrášok alebo sója.

3. Vizuálne rozdiely semien

Ak máte semená vo vreci a neviete, čo to je, pozrite sa na ich povrch:
Znak   Sladká lupina (šľachtená)   Horká lupina (divá/stará)
Farba   Často jednofarebná (čisto biela, krémová alebo svetlošedá).   Často kropenatá, mramorovaná, tmavohnedá alebo sivo-čierna.
Veľkosť   Semená bývajú väčšie a pravidelnejšie.   Semená sú menšie, tvrdšie a nepravidelné.
Jednoduchý domáci test (Ak plánujete kŕmiť vo veľkom)

Ak máte podozrenie, že krmivo nie je stopercentne "sladké", môžete skúsiť test v teplej vode:

    Zalejte hrsť semien teplou vodou a nechajte ich pár hodín stáť.

    Ak voda výrazne stmavne (do hneda až čierna) a začne zapáchať veľmi ostro a horko, obsah alkaloidov je vysoký.

    Voda zo sladkej lupiny zostane relatívne číra alebo len jemne zakalená s neutrálnou vôňou.

Prečo je to dôležité?

Aj malé množstvo horkej lupiny v kŕmnej zmesi môže spôsobiť, že zvieratá prestanú žrať úplne (krmivo im jednoducho nechutí). Pri dojných zvieratách sa horkosť prenesie do mlieka už po niekoľkých hodinách od nakŕmenia.
S prúdom dokáže plávať aj mŕtva ryba.

Offline Dag Björndal

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 9590
Re: Lupina
« Odpověď #23 kdy: Únor 25, 2026, 05:51:46 odpoledne »
A ešte:

Gemini povedal

Pestovanie lupiny (vlčieho bôbu) je skvelý nápad, či už ju chcete ako krmivo, potravinu, alebo ako zelené hnojenie. Lupina je totiž „továreň na dusík“ – vďaka symbiotickým baktériám na koreňoch dokáže viazať dusík zo vzduchu a zúrodňovať pôdu.

Tu je stručný návod, ako na to, aby ste mali bohatú úrodu:
1. Výber miesta a pôdy

Lupina nie je prehnane náročná, ale má svoje preferencie:

    Pôda: Ideálna je priepustná, piesočnato-hlinitá pôda.

    pH pôdy: Dôležitý faktor! Väčšina druhov (najmä žltá a modrá) neznáša vápno. Vyžadujú mierne kyslú pôdu (pH 5,0 – 6,5). V silne vápenatých pôdach lupina trpí chlorózou (žltnutím listov).

    Slnko: Potrebuje plné slnko, aby dobre dozreli semená.

2. Kedy a ako siať?

Lupina sa seje skoro na jar, hneď ako to stav pôdy dovolí (v našich podmienkach zvyčajne koncom marca alebo v apríli).

    Hĺbka sejby: 3 – 4 cm (semená sú veľké, potrebujú hĺbku a vlhkosť).

    Vzdialenosť: Medzi riadkami cca 25 – 30 cm, v riadku 5 – 10 cm od seba.

    Tip na klíčenie: Ak sú semená veľmi tvrdé, môžete ich pred sejbou na 12 – 24 hodín namočiť do vlažnej vody.

3. Starostlivosť počas rastu

    Zalievanie: Kritické obdobie je klíčenie a potom kvitnutie. Ak je v čase kvetu sucho, lupina zhodí kvety a nebudete mať žiadne struky.

    Hnojenie: Dusíkom hnojiť netreba (vyrobí si ho sama). Môžete pridať trochu fosforu alebo draslíka pred sejbou.

    Burina: V ranom štádiu rastie pomaly, preto ju treba vypleť, aby ju burina nezadusila.

4. Zber a výnosy

    Zelené hnojenie: Ak ju pestujete na zúrodnenie pôdy, zaorte ju do zeme, keď začína kvitnúť (vtedy má najviac biomasy).

    Zber semien: Semená sú zrelé, keď struky zhnednú a semená v nich „hrkajú“.

        Pozor: Nečakajte príliš dlho, niektoré odrody majú tendenciu struky v horúčave otvárať a semená vystreľovať na zem.

5. Čo s čím kombinovať?

Lupina je vynikajúca predplodina. Po nej sa v záhrade bude mimoriadne dariť zelenine náročnej na dusík, ako sú:

    Zemiaky

    Kapustovitá zelenina (kel, karfiol)

    Paradajky a papriky
S prúdom dokáže plávať aj mŕtva ryba.

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #24 kdy: Únor 25, 2026, 05:56:00 odpoledne »
Aj mi napadlo, že nejaké moridlo osiva- namočiť v koncentráte v deň výsevu. Bude treba zistiť, či to nezablokuje klíčenie.
A to vonkajšie použitie proti svrabu a parazitom by v PA nemalo chybu - také odvšivenie by potešilo :).
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #25 kdy: Březen 10, 2026, 09:48:15 odpoledne »
Tak odhorčenie veľkej várky (1,5kg suchej lupiny) zvládnuté- získaný koncentrovaný výluh alkaloidov na ďalší výskum, a zavarené 14ks 0,6l vysokých pohárov na varenie a pečenie.
Lupina zasadená nadivoko v rôznych lokalitách- uvidím na akom mieste sa jej bude najlepšie dariť. Ešte robím priesady pre zasadenie na chalupe, a ďalší projekt bude rozbehnutý...
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.

Offline Dag Björndal

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 9590
Re: Lupina
« Odpověď #26 kdy: Březen 11, 2026, 07:35:28 dopoledne »
Ako si to zaváral?
S prúdom dokáže plávať aj mŕtva ryba.

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #27 kdy: Březen 11, 2026, 09:44:55 dopoledne »
Ako fazuľu, cícer, alebo šošovicu, v slanom náleve. Pri tom odhorčovaní sa to aj varí hneď na začiatku, aby to nezačalo klíčiť, tak stačí nakoniec pol hodiny sterilizovať vo vriacej vode. Ono sa to nerozvarí, je to ako arašidy, dokonca aj chuť to má takú. Nálev po otvorení ešte vylejem, som zvedavý, či bude po čase ešte trochu horký. Inak to odhorčovanie určite pobeží perfektne v prúde vody v sieťkovom vrecku v potoku, ako žalude.
Ono sa to také sterilizované vo vreckách (ako olivy) aj predáva ako snack- vytlačíš zo šupky a zješ. Budem to mixovať na pastu do chleba, pomazánok, polievok, atď.
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.

Offline lučobník

  • Praktikující prepper
  • *****
  • Příspěvků: 801
  • Starý prepper a survivalista
Re: Lupina
« Odpověď #28 kdy: Červen 01, 2026, 07:09:55 odpoledne »
Odhorčená, uvarená, rozmixovaná a zavarená pasta z lupiny. Poháre 150ml, to je tak akurát do 500g múky na pečenie chleba ( to je tak 8% suchej lupiny). Odskúšal som chlieb aj s 20% lupiny, ale už trochu padal pri pečení- chuťovo bol výborný, aj nevysychal, ale tých 5-8% je tak akurát, bez komplikácii- keď sa ešte pridajú semienka kvôli tuku, tak to dá celkom vyváženú stravu.
Odložil som 200g vzorky suchej lupiny na skúšku dlhodobej skladovateľnosti (ak dožijem :) )- vyzerá to, že to potravinové mole nežerú, skôr sa tomu vyhýbajú. Vyskúšam to, ako odpudzovadlo do krabičiek obilninových kaší vo varných vreckách- to je najväčšia lahôdka pre mole.
Všetko ide, len malé deti sa musia nosiť.