Autor Téma: měnová reforma  (Přečteno 358 krát)

Offline Ormien

  • Gardening
  • *****
  • Příspěvků: 3540
měnová reforma
« kdy: Březen 19, 2013, 02:22:17 odpoledne »
Zajímavá teze...
Dva aspekty, které je třeba vzít v úvahu:
1. Muselo by se to povést prakticky v jednom okamžiku.
2. Všechny instituce tohoto typu zálohují jak divé.

Co ale v situaci měnové reformy, kdy ráno vstaneš a dozvíš se z rádia, že každý občan může směnit na novou měnu maximálně xy starých papírků? A všechno ostatní se přepočte tak, že se škrtne jedna/dvě/tři nuly?
Ostatně, je tu někdo, kdo je schopný srozumitelně a úderně vysvětlit, v čem spočívá měnová reforma a jaký mechanismus z ní dělá účinný prostředek?

Téma odděleno. Část příspěvku Ormien tématu se týkající je v původním tématu v mé citaci.
stepan-hawk
Dar je darem tomu, kdo dává, a vrací se k němu zpět. Walt Whitman

Toooom

  • Host
Re:peněžní kolaps
« Odpověď #1 kdy: Březen 19, 2013, 04:02:31 odpoledne »
Měnová reforma devalvuje domácí měnu, klesne hodnota oproti ostatním měnám. Vydělají na tom exportéři, prodělají "obyčejní lidi". Když se udála měnová reforma v ČSR tak jeden den máte našetřeno na chalupu, druhý den jste rádi že si za stejnou částku koupíte krávu (opravdu se stalo). Měnová reforma je taková hurá akce a nikomu se do toho nechce, existují elegantnější i když pomalejší nástroje monetární politiky, např. stanovení úrokové sazby. Úroková sazba v podstatě určuje "hodnotu" peněz, když je sazba nízko, jsou levnější úvěry v bankách a peníze jsou snáz dostupné.

Offline plenty

  • Moderátor
  • *****
  • Příspěvků: 2712
Re:peněžní kolaps
« Odpověď #2 kdy: Březen 19, 2013, 06:14:32 odpoledne »
Menových reforiem bolo na území českoo-slovenska niekoľko tie dve najzávažnejšie boli v roku 1945 a 1953, vzájomne na seba v určitých veciach nasledovali.

Menová reforma, ktorá prebehla 1. novembra 1945 mala za úlohu znížiť objem peňazí v obehu a znovu zaviesť československú korunu. Do tej doby bolo obeživo používané na území štátu veľmi pestré. V Čechách, na Morave av Sliezsku sa používali protektorátnej koruny av  obmedzenej miere aj nemecká marka, na slovenskú slovenská koruna, na území skôr obsadenom Maďarov sa používalo Pengo. Vojaci sovietskej armády platili korunovými poukážkami z roku 1944 a americká armáda platila spojeneckými markovými poukážkami. Ihneď po oslobodení začalo obvyvateľstvo (najprv spontánne) na oslobodenom území tiež opäť platiť prvorepublikovými bankovkami a mincami, táto skutočnosť bola neskôr 25. augusta 1945 legalizovaná. Do obehu na slovenskú bola v lete 1945 uvedená aj bankovka v hodnote 2000 Kčs, jej obeh bol však obmedzený iba na území Slovenska. Všetky peniaze boli vymenené v pomere 1: 1 za československej štátovky vytlačené v Anglicku. Každý si mohol vymeniť 500 Kčs. Sumy prevyšujúce 500 Kčs boli nútene zložené na tzv viazané vklady. Tieto vklady zostali zablokované až do roku 1953, kedy boli pri ďalšej menovej reforme bez náhrady zrušené !!!
Pretože bol nedostatok mincí, zostali aj po reforme v obehu protektorátnej mince, mince prvej republiky a mince Slovenského štátu s tým, že bola rozšírená ich platnosť na území celého Československa. Kto držal mince mal dá sa povedať šťastie. Moji starý rodičia na radu pána farára si nechávali všetky mince ktoré sa im dostali, dokonca chodil dedo za kostolníkom meniť papierové peniaze za mince a zvlášť si vyberal strieborné 10,20 a 50 korunové mince vydané za I. Slovenskej republiky a mince z I. ČSR 5,10,20 tiež zo striebram a nejaké mal aj strieborné pengo a nemecké 2 marky  (strieborné mince si odkladal do úschovy). 
Kurz amerického dolára bol stanovený na 50 Kčs....
Nemožno predať pôdu, po ktorej chodia ľudia.

Offline plenty

  • Moderátor
  • *****
  • Příspěvků: 2712
Re:peněžní kolaps
« Odpověď #3 kdy: Březen 19, 2013, 06:28:09 odpoledne »
Menová reforma z 1953  bola obrovský ožobračujúci podvod, hotovosť do 300 Kčs na osobu sa prepočítavala v pomere 5:1 (len v u osôb ktoré nepoužívali námedznú prácu), u všetkých ostatných už v pomere 50 Kčs starých peňazí za 1 Kčs nových peňazí. Vklady v peňažných ústavoch do 5 000 Kčs vrátane boli prepočítavané v pomere 5 Kčs starých peňazí za 1 Kčs nových peňazí, vyššia vklady do 10 000 Kčs už v pomere 6,25:1, vklady do 20 000 Kčs v pomere 10:1, tie do 50 000 Kčs 25:1 a vyššie v pomere 30:1. Práve tento krok väčšina obyvateľov pochopila ako veľkú krádež, tým skôr, že členovia komunistickej strany dostali často lepší kurz, ktorý navyše nebol viazaný na výšku. V niektorých mestách došlo po reforme k nepokojom. Vklady zložené na novej vkladnej knižky po 16. máji 1953 sa prepočítal v pomere 50:1. Vklady na knižky robotníkov a úradníkov z pravidelného podnikového sporenia sa prepočítavali v pomere 5:1. Zostatky na účtoch organizácií JRD sa prepočítal 5:1. Priemerne došlo k celkovému prepočtu 10:1 (Vklady v štátnej sporiteľni pred menovou reformou 9 000 000 Kčs, po prepočte 930 000 Kčs). V dôsledku tejto reformy ešte viac klesla životná úroveň a kúpna sila obyvateľstva, čo sa odrazilo na sile celej československej ekonomiky. Štyri dni po reforme bolo vymenených 49,1 miliardy starých korún za 1,4 miliardy nových (teda priemerne 35:1, pričom zmena cien bola približne 10:1 až 5:1). Menová reforma bola vykonaná bez predchádzajúceho súhlasu Medzinárodného menového fondu. Boli tak porušené základné záväzky voči tejto organizácii a po nátlaku bolo členstvo Československa v MMF v roku 1954 ukončené. Reformou vláda odstránila znehodnotenie meny, prídelový systém aj čierny trh, zároveň ale poškodila mnoho drobných i veľkých sporiteľov, živnostníkov a obchodníkov, ktorí prišli o prevádzkový kapitál. Hoci ešte 36 hodín pred jej vykonaním prezident republiky Antonín Zápotocký oznámil, že koruna je pevná a takýto krok neprichádza absolútne do úvahy, 1. júna k reforme naozaj došlo.
Nemožno predať pôdu, po ktorej chodia ľudia.