Menová reforma z 1953 bola obrovský ožobračujúci podvod, hotovosť do 300 Kčs na osobu sa prepočítavala v pomere 5:1 (len v u osôb ktoré nepoužívali námedznú prácu), u všetkých ostatných už v pomere 50 Kčs starých peňazí za 1 Kčs nových peňazí. Vklady v peňažných ústavoch do 5 000 Kčs vrátane boli prepočítavané v pomere 5 Kčs starých peňazí za 1 Kčs nových peňazí, vyššia vklady do 10 000 Kčs už v pomere 6,25:1, vklady do 20 000 Kčs v pomere 10:1, tie do 50 000 Kčs 25:1 a vyššie v pomere 30:1. Práve tento krok väčšina obyvateľov pochopila ako veľkú krádež, tým skôr, že členovia komunistickej strany dostali často lepší kurz, ktorý navyše nebol viazaný na výšku. V niektorých mestách došlo po reforme k nepokojom. Vklady zložené na novej vkladnej knižky po 16. máji 1953 sa prepočítal v pomere 50:1. Vklady na knižky robotníkov a úradníkov z pravidelného podnikového sporenia sa prepočítavali v pomere 5:1. Zostatky na účtoch organizácií JRD sa prepočítal 5:1. Priemerne došlo k celkovému prepočtu 10:1 (Vklady v štátnej sporiteľni pred menovou reformou 9 000 000 Kčs, po prepočte 930 000 Kčs). V dôsledku tejto reformy ešte viac klesla životná úroveň a kúpna sila obyvateľstva, čo sa odrazilo na sile celej československej ekonomiky. Štyri dni po reforme bolo vymenených 49,1 miliardy starých korún za 1,4 miliardy nových (teda priemerne 35:1, pričom zmena cien bola približne 10:1 až 5:1). Menová reforma bola vykonaná bez predchádzajúceho súhlasu Medzinárodného menového fondu. Boli tak porušené základné záväzky voči tejto organizácii a po nátlaku bolo členstvo Československa v MMF v roku 1954 ukončené. Reformou vláda odstránila znehodnotenie meny, prídelový systém aj čierny trh, zároveň ale poškodila mnoho drobných i veľkých sporiteľov, živnostníkov a obchodníkov, ktorí prišli o prevádzkový kapitál. Hoci ešte 36 hodín pred jej vykonaním prezident republiky Antonín Zápotocký oznámil, že koruna je pevná a takýto krok neprichádza absolútne do úvahy, 1. júna k reforme naozaj došlo.
