Európa: Príprava na apokalypsu, ktorú si sama vytvorilaV posledných týždňoch Európska komisia a niekoľko národných vlád aktivovali komunikačný stroj, ktorý pripomína najtemnejšie dni pandémie – alebo začiatok hroziacej vojny. Manuály na prežitie vo Francúzsku , stratégie „občianskej odolnosti“ z Bruselu, odporúčania zásobiť sa doma vodou, liekmi a potravinami a zdieľaný príbeh zameraný na naliehavú potrebu pripraviť sa na najhoršie: ozbrojený útok, klimatická katastrofa, kolaps digitálnej infraštruktúry alebo hybridný útok.
Navonok sa zdá, že toto všetko slúži ušľachtilému účelu ochrany občanov. Za rastúcim alarmizmom sa však skrýva politický, vojenský a finančný projekt kolosálnych rozmerov: vytvorenie nového európskeho obranného komplexu, ktorý zmobilizuje takmer 1 bilión eur – väčšinu z toho financovanú z verejného dlhu – bez toho, aby bol od dnešného dňa jasný plán alebo skutočná demokratická diskusia o jeho dôsledkoch.
Komisia vo svojej úplne novej stratégii pripravenosti Únie varuje pred zhoršujúcimi sa bezpečnostnými podmienkami . Navrhuje 30 opatrení, ktoré majú pripraviť obyvateľstvo na všetky druhy núdzových situácií, od kybernetických útokov až po prírodné katastrofy, vrátane sabotáže kritickej infraštruktúry a, samozrejme, vždy prítomnej hrozby Ruska. Pozorné čítanie dokumentu však odhaľuje jasný vzorec: strach sa stal primárnym politickým palivom na ospravedlnenie masívneho míňania a centralizácie moci v Bruseli – oficiálny dokument bol zverejnený v stredu 26. marca.
Tón dokumentu je takmer apokalyptický, ako sa uvádza v návrhu Komisie
Musíme sa pripraviť na rozsiahle medziodvetvové incidenty a krízy vrátane možnosti ozbrojenej agresie postihujúcej jeden alebo viacero členských štátov.
Video zverejnené na účte komisára pre rovnosť, pripravenosť a krízový manažment Hadja Lahbib sa snaží vysvetliť, čo by mal obsahovať „balíček na prežitie“. Pôsobí najmä 50-tymi rokmi minulého storočia, veľmi v duchu videohry Fallout , ktorá sa odohráva v údajne postatómovej ére.
Takéto posielanie správ predpokladá, že Európa bude vystavená ozbrojenému útoku, infraštruktúra sa zrúti a spoločnosť sa rozpadne bez civilnej podpory ozbrojených síl. Kde to necháva diplomaciu, národnú obranu alebo subsidiaritu? Zdá sa, že všetko sa rozplýva v prospech projektu, ktorý sa pod zámienkou bezpečnosti snaží prekonfigurovať politickú a fiškálnu architektúru Európskej únie hlboko intervencionistickým smerom zhora nadol.
Povzbudzovať občanov, aby si 72 hodín doma nechávali baterky, trvanlivé potraviny, lieky a vodu, môže začať ako rozumná rada. Ale keď je toto opatrenie súčasťou širšej stratégie, ktorá súčasne predpokladá masívne vojenské investície a príbeh o „nevyhnutnej vojne“, stáva sa legitímne položiť si otázku, či nie sme svedkami skôr psychologickej kondičnej kampane než skutočnej občianskej pripravenosti.
Vo Francúzsku vláda plánuje toto leto distribuovať príručku prežitia s návodom na všetko od utesnenia okien v prípade jadrového útoku až po dobrovoľníctvo v civilnej obrane. Oficiálna verzia sa vyhýba výslovným odkazom na vojnu, no celková atmosféra – najmä v prejavoch prezidenta Macrona – má jednoznačne predvojnový nádych.
Švédsky prípad , ktorý inšpiroval francúzsku iniciatívu, nám hovorí, že Švédsko distribuovalo podobné príručky svojim obyvateľom už piatykrát od druhej svetovej vojny. Ale teraz, keď je členstvo v NATO dokončené a čoraz agresívnejší politický diskurz, tieto kampane nadobúdajú oveľa znepokojivejší tón.
Skryté náklady: dlh, strata suverenity a militarizácia EÚ
Na tomto strategickom posune v Európe je najviac znepokojujúce, že sa odohráva bez čestnej verejnej diskusie, občianskej participácie a obrovskej neprehľadnosti, pokiaľ ide o finančné, sociálne a politické náklady. EÚ plánuje na svoj plán prezbrojenia zmobilizovať až 800 miliárd eur , z ktorých 150 miliárd bude pochádzať zo spoločného dlhu. Inými slovami, budúcnosť celých generácií je zastavovaná v mene bezpečnostného konceptu, ktorý nikto nevie jasne definovať.
Okrem toho sa tento vojenský tlak využíva na napredovanie európskej integrácie, ktorá sa čoraz viac oddeľuje od svojich základných princípov národnej suverenity. „Duch solidarity“, na ktorý sa odvolávajú bruselské úrady, sa javí skôr ako eufemizmus na ospravedlnenie absorpcie vojenských, priemyselných a strategických kompetencií, ktoré by mali zostať v kompetencii členských štátov.
Údajná núdzová situácia umožní Európskej komisii navrhnúť novú legislatívu na zjednotenie budúcich kritérií, čím sa ešte viac urýchli vytvorenie takzvaného „superštátu“.
V tomto dokumente sa kladie dôraz na začlenenie pripravenosti a bezpečnostných úvah do existujúcich a budúcich právnych predpisov, politík a strategických iniciatív EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia určila 30 prioritných opatrení zoskupených do siedmich tematických oblastí: spolupráca medzi civilnými orgánmi a vojenskými štruktúrami, zlepšenie koordinácie medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom a podpora pripravenosti v rámci širokej populácie.
V prílohe k návrhu sa podrobne uvádza približne 60 opatrení počas nasledujúcich dvoch rokov. Naliehavými prioritami na tento rok sú lepšie sledovanie a riadenie dezinformačných hrozieb, komplexné hodnotenia pripravenosti vo finančnom sektore a začlenenie školení o pripravenosti do vzdelávacích programov a školských osnov.
Diskurz o občianskej odolnosti sa tiež stáva trójskym koňom na podporu vojensko-civilnej spolupráce, spoločných cvičení a podriadenia každodenného života logike trvalej núdze. Akú spoločnosť budujeme, ak naše deti vyrastajú nie s historickými knihami, ale s návodmi, ako prežiť biologický útok alebo digitálny kolaps?
Veľkým paradoxom bruselského katastrofického diskurzu je, že sa prezentuje ako pasívna reakcia na čoraz nebezpečnejší svet, pričom si neuvedomuje, že mnohé z príčin tejto neistoty boli podporované – alebo prinajmenšom zle riadené – tými istými európskymi inštitúciami a členskými štátmi EÚ.
Nekontrolovaná expanzia NATO na východ, neregulovaná migračná politika, ideologicky riadená energetická závislosť a rozpad medzinárodnej rovnováhy prostredníctvom sankcií a blokád vytvorili oveľa nestabilnejšie geopolitické prostredie. Teraz sa od nás namiesto prehodnocovania týchto rozhodnutí žiada, aby sme akceptovali väčšiu kontrolu, viac výdavkov, väčší dlh a menšiu suverenitu.
Bolo by nezodpovedné popierať, že žijeme v nestabilnom svete, kde má pripravenosť na núdzové situácie legitímnu úlohu. Ale obozretnosť a plánovaný alarmizmus nie sú to isté. Hranica medzi pripravenou spoločnosťou a vystrašenou spoločnosťou je tenká – a dnes sa zdá, že Európa ju túži prekročiť.
Za týchto podmienok európske prezbrojenie nie je obrannou politikou. Je to ideologická stávka, transformácia EÚ na centralizovaného vojenského aktéra poháňaného strachom a financovaného kolektívnym dlhom. A to by nás malo znepokojiť oveľa viac ako akýkoľvek manuál na výcvik alebo návod na prežitie.
Zdroj článku:
https://europeanconservative.com/articles/commentary/union-preparedness-strategy-europe-preparing-for-an-apocalypse-of-its-own-making/
