Názov Moldavsko pochádza z názvu rieky Moldova, ktorej okolie povodia tvorilo centrum historického Moldavského kniežatstva. Podľa legendy vznikol názov rieky z mena poľovnického psa Moldu, ktorý patril zakladateľovi kniežatstva Dragoşovi. Pes mal pri poľovačke na zubrov či sivokých turov zahnať jedného do rieky, kde sa obe zviery utopili. Na počesť svojho psa nazval knieža rieku jeho menom.
Moldavsko je jednou z najmenej navštevovaných krajín v Európe. Táto hlboko podceňovaná destinácia leží medzi Ukrajinou a Rumunskom, úzkym pásom oddelená od mora. Najtuhšie je zakorenená vo svojich rumunských koreňoch. V Moldavsku sa hovorí rumunským jazykom a viacerí jeho obyvatelia sa sami považujú za Rumunov.
Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe. Na západe v dĺžke 450 km hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou. Okrem toho hraničí aj s regiónom Podnestersko, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Moldavska. Hlavným a najväčším mestom je Kišiňov.
Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu Dnestra) súčasťou historického Moldavského kniežatstva. Po rusko-tureckej vojne bola v roku 1812 východná časť kniežatstva, známa ako Besarábia, pripojená k Rusku. Po Októbrovej revolúcii a na základe výsledkov prvej svetovej vojny obsadilo Besarábiu Rumunsko. Rusko, resp. ZSSR, ovládal už len územie na ľavom brehu Dnestra, kde bola zriadená Moldavská ASSR. Na základe Paktu o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom známym tiež ako pakt Molotov-Ribbentrop uzavretým 23. augusta 1939 a uzatvoreného Tajného dodatku 28. septembra 1939 Sovietske vojská obsadili v roku 1940 aj zvyšok Besarábie a spojili ju s Moldavskou ASSR, tak vznikla Moldavská Sovietska Socialistická Republika. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 osamostatnilo aj Moldavsko. Na ľavom brehu Dnestra bola vyhlásená nikým neuznaná Podnesterská Moldavská Republika, s ktorou na prelome rokov 1991-92 Moldavsko viedlo krátku vojnu. Od vyhlásenia samostatnosti je krajina rozdelená na tých, ktorí chcú zjednotenie s Rumunskom, a tých, ktorí sú za zachovanie nezávisého Moldavska.
Krajina má v súčasnosti hospodárstvo krajiny, ktorému dominovalo poľnohospodárstvo, sa v posledných rokoch viac orientuje na služby. Moldavsko je krajina s najväčšou rozlohou poľnohospodárskej pôdy na svete, určenej na pestovanie hrozna: Po dlhé roky sa odtiaľt zásobovalo celé ZSSR s viac ako 70 percentami výroby vína, so statusom „vyrobené v ZSSR”. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Moldavsko ocitlo na zelenej lúke s prepadom do hlbokej ekonomickej krízy, a tak sa z neho stala najchudobnejšia európska krajina s najnižším Indexom ľudského rozvoja a druhým najnižším HDP na hlavu v Európe. Netrvalo dlho a vlny emigrácie sa začali. Neutíchli dodnes, naopak, z krajiny odchádzajú za lepšími možnosťami najmä mladí ľudia. Odídení Moldavčania potom príbuzným posielajú peniaze, čo drží moldavskú ekonomiku nad vodou.
Podnestersko Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna soviet. socialistická republika (MASSR) v rámci ZSSR. Počas druhej svetovej vojny ZSSR obsadil Besarábiu a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadne, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s Rumunskom, a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu autonómiu, ktorá však nesplnila očakávania a nespokojný občania naďalej trvali na nezávislosti vyhlásenej v roku 1990 ešte za čias a podľa vtedy platnej ústavy ZSSR. Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.
Podnestersko s hlavným mestom Tiraspoľ, má vlastnú vládu, ústavu, armádu, menu či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly: vlajku, znak a hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete a diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny: Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach. Región sa nachádza pod silným vplyvom Ruska a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho anexiu Ruskou federáciou po vzore Krymu. Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne a spolu s Podnesterskou armádou strážiť muničné Sklady v Kolbasne. Ide o najväčší zbrojný arzenál v Európe, vytvorený v 40. rokoch 20. storočia. V skladoch sa nachádza arzenál 14. gardovej kombinovanej armády ZSSR, zbrane a strelivo ktoré boli stiahnuté z NDR a ČSSR v rokoch 1990-1991. V roku 2000 bolo v tamojších vojenských skladoch asi 42.000 ton zbraní a munície. Od roku 2000 do roku 2004 bolo podľa istanbulských dohôd na mieste odstránených alebo zničených viac ako 20.000 ton munície. Dnešný arzenál predstavuje viac ako 20.000 ton delostreleckej munície, munície pre pechotu a inej vojenskej techniky. Množstvo munície by v prípade potreby vydržalo veľmi dlhé obdobie. Detonácia arzenálu v prípade, že by ho strážne jednotky odmietli vydať protivníkom by sa rovnala jadrovým bombám zhodeným na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945...
